Toto je záhlaví Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.
Grófka Bathoryová 
Alžbeta Bathoryová svoje údajné či skutočné zločiny nikdy nepriznalaBeštiálna sadistka zmietaná sexuálnou zvrátenosťou, bosorka vzývajúca čiernu mágiu, diabla, rekordná vrahyňa všetkých čias, vampírka, ktorá sa nedala zahanbiť ani vyčíňaním svojho vzdialeného príbuzného Vlada Draculu Tepeša.

O grófke Alžbete Bathoryovej sa doteraz napísalo 137 publikácií vrátane deviatich románov. Len romantické rozprávanie Jozefa Nižňanského, ktoré v roku 1932 na pokračovanie uverejňoval denník Slovenská politika, vyšlo v niekoľkých desiatkach vydaní v rôznych jazykoch v celkovom náklade tri milióny exemplárov.

Historická osobnosť
Grófka sa dočkala aj niekoľkonásobného divadelného či filmové spracovania. Pravda, niekde tvorcovia použili len jej meno.

Čím sa šľachtičná z provinčného Uhorska presadila vo svetovom panoptiku skôr úbohých ako naozaj dych vyrážajúcich figúr? Najmä tým, že autori si ju nemuseli vymýšľať. Veď bola z mäsa a kostí. Ak niekedy taká zvrhlá žena žila, tak i dnes môžu okolo nás chodiť podobné, ešte zákernejšie. Do akej miery však tvorcovia od začiatku 18. storočia až po súčasnosť vychádzali zo skutočných faktov?

Bathoryová nebola iba čachtickou paňou. Pochádzala z jedného z najzámožnejších veľmožských rodov v Uhorsku, ktorého mužskí predstavitelia sa vyznamenali v bitkách proti Osmanom. Jej strýko to dokonca dotiahol ako Štefan IV. na poľského kráľa, ktorý v dejinách našich severných susedov zohral jednoznačne kladnú rolu.
Súvisiaci článok


Grófka a jej najbližšia rodina vlastnili stovky hradov, tvŕdzí, dedín a poddanských mestečiek na Slovensku, v Sedmohradsku, dnešnom Maďarsku či rakúskom Burgenlande. Preto sa v roku 1611 viedlo rozsiahle vyšetrovanie jej zločinov naraz v niekoľkých župách. Podľa neho si „rozmary" magnátky najviac užili v Šarváre a Kerestúre, ale aj v jej viedenskom paláci sa diali čudné veci. Akurát, že ju polapili v Čachticiach.

Alžbeta sa narodila asi 7. augusta 1560 v Nyirbátore (Sabolčská župa) rodičom Jurajovi a Anne. Obaja boli Bathoryovci, no pochádzali z iných vetví rodu. V pätnástich ju vydali za Františka Nádašdyho, z ktorého sa stal významný šľachtic, radca kráľa a hlavný veliteľ hornouhorských vojsk. Veľa času trávil na bojových poliach. Preto vedenie rozsiahleho majetku i výchovu detí prenechal na ženu.

Starnúca kráska pred zrkadlom
Údajne dlhé mesiace strávené bez manžela spolu so záchvatmi epilepsie a zdedenými predpokladmi (popri hrdinských turkobijcoch sa v poprepletanej rodine našli aj rôzne úchylky) spôsobili, že sa starnúca krásavica začala oddávať márnomyseľným predstavám ako omladnúť. Potom nastúpila známa scéna, v ktorej ju mladá slúžka pri česaní nechtiac šklbla za prameň vlasov, za čo utŕžila riadnu facku, až jej vystrekla z nosa krv...

Krvavá dráma sa vraj ťahala dobrých pätnásť rokov. Najprv sa jej obeťami stávali dievčatá z roľníckych rodín, ktoré grófkini ľudia verbovali do služby, neskôr aj zemianske slečinky. Tie dávali Bathoryovej dôverčivé matky na,,dobrú výchovu". Spolu s Helenou Jóovou a Dorotou Sentešovou zavraždila údajne 650 mladých žien, ale to bolo iba jedno nepriame svedectvo. Ostatní sa skôr zhodovali na čísle v rozpätí 200 až 300 osôb.

palatín Juraj Thurzo Niektoré svedectvá vyzneli všeobecne a nedôveryhodne. Iné až nadmieru konkrétne. Napríklad ako psy vyhrabávali hnáty z hnijúcich tiel, ktoré Ján Ujváry (Ficko) ledabolo zakopal v záhrade. Alebo ako dievčatám do genitálií vkladali rozžeravené železné natáčky na vlasy.

Súčasní grófkini obhajcovia v tom vidia dôkaz, že nešlo o vraždenie, ale o vyháňanie nechceného plodu. Grófka a jej pomocníčky neboli sadistky, ale „nevinné" anjeličkárky. A čo priznania? Súdnej tortúre, ktorá bola krutejšia ako amatérske mučenie v Čachticiach, každý podľahol.

Vrahyňa či obeť intríg?
Maďarská sudkyňa Irma Szádeczky-Kardossová v štúdii z roku 1993 Pravda o Alžbete Bathoryovej spochybňuje súdny proces, z excesov obviňuje iba Helenu a Dorotu. Grófku považuje za obeť intríg, osobitne palatína Juraja Turzu. Ten bol síce Nádašdyho priateľ, ale už tri mesiace po nástupe do najvyššej úradnej funkcie Uhorska prikázal 5. marca 1610 vyšetrovanie. Vraj pre peniaze.

Z ohromného majetku však nič nezískal. Grófka tušila, že sa nad ňou sťahujú mraky a 3. septembra všetky nehnuteľnosti, zlato a šperky za prítomnosti jedenástich stoličných hodnostárov prepísala na svoje dcéry a syna. Potom ju za dramatických okolností zatkli a na základe Turzovho ústneho príkazu doživotne uväznili na Čachtickom hrade.

Až vtedy dostalo odvahu niekoľko stoviek poddaných i urodzených ľudí a zrazu sa rozvraveli. Aj o tom, čo nevedeli. Po niekoľkomesačnom vyšetrovaní padli v Bytči rozsudky, ktoré vzápätí vykonali. Helene a Dorote kat najprv povytŕhal kliešťami prsty na rukách a potom ich zaživa hodili na horiacu hranicu. Fickovi iba sťali hlavu.

Uhorský kráľ Matej II. sa niekoľkokrát obrátil listom na Turzu, aby pred súd postavili aj grófku. Nemal však na palatína až taký dosah. Rodinné loby bolo silnejšie. Kým si Bathoryovej deti užívali zdedený majetok, ona na hrade prežívala tri a pol roka. Nie však v tmavej kobke, veď prijímala aj návštevy - príbuzných a kňazov, pred ktorými nikdy neoľutovala svoje konanie. Zomrela 21. augusta 1614, pochovali ju v čachtickom kostole. Keď v ňom 7. júla 1938 komisionálne otvorili všetkých päť krýpt, rakvu s jej telom nenašli. Záhady pokračujú...

Kúpele pri železnej panne
Turzo prežil svoju väzenkyňu o dva roky. Potom sa o nej vyše storočia veľa nehovorilo. Uhorsko bolo zmietané inými problémami - vojnou s Turkami, stavovskými povstaniami, sociálnymi vzburami. Mravy a celkovo spoločenská atmosféra zosuroveli. Násilie, aj panstva voči služobníctvu, bolo akoby v normále. Chýry o Bathoryovej oživil až v roku 1729 v rámci protireformácie vzdelaný jezuita Ladislav Turóci. V Trnave vydal kroniku Uhorsko so svojimi kráľmi v skratke.

Doživotné väzenie - hrad v Čachticiach Ako píše historik Pavel Dvořák v reprezentatívnej knihe s fotografiami Karola Kállaya Krvavá grófka z roku 1999, Alžbete jezuita najprv vyčítal, že sa zriekla katolíckej sviatosti a pripojila sa k Lutherovej (v skutočnosti bola od narodenia až do smrti kalvínka). Potom sa pustil do jej „diabolského klanu", podrobne opisujúc kúpanie v krvi obetí.

V ďalšom vydaní Turóci už sebakriticky túto absurdnú časť vyčiarkol, ale legenda bola na svete, mohla sa ako snehová guľa nabaľovať o nové výmysly. A tak pribudol grófkin kanibalizmus, železná panna ako vraždiaci stroj... Aj,,ozdoba Uhorska" polyhistor Matej Bel, Medňanskovci, Ján Kollár, Ján Čaplovič, maďarskí, nemeckí, či dokonca anglickí autori nekriticky preberali tieto výmysly.

Štúrovskí básnici na čele s Jánom Bottom Bathoryovej obraz prefarbili politickým náterom: bola symbolom gniavenia pospolitého ľudu v nenásytnom feudalizme, navyše ako Maďarka prelievala krv slovenských dievčat! A to už bol posun úplne nehistorický. Dejiny treba vidieť a chápať, pokiaľ sa dá, očami a úrovňou poznania ľudí, ktorí v tých časoch žili. Keby sme však históriu obrali o všetky jej záhady i temné stránky, boli by veľmi nudné. Aj romány a filmy.
Toto je zápatí Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one